Genius loci miesta – tradičná dedinská štruktúra, rieka Morava, sady ...

 

Do vidieckej štruktúry expanduje mesto so svojimi charakteristikami. Pri riešení styčných polôh oboch organizmov v danom území rozpínajúceho sa lesa a ustupujúcej dediny nemožno jednoznačne preferovať ani jeden z nich. Rovnocennosti týchto charakteristík oboch prostredí v ich pochopení, analýze a následnej abstrakcii vzniká systém rovnocenných vrstiev. ich následným superpozičným navrstvením vzniká hybridná štruktúra, ktorá v sebe nesie znaky oboch prostredí.

Neviditeľné vrstvy línií, body a ich reálne navrstvenie vnáša do štruktúry prvok náhody.

Olomouc – barokové centrum so známymi kašnami a barokijuzúca periféria rozvinutá v kompozícii trojzubca. Jeho centrum vychádza z kaplnky. Jeho línie tvorí ulica, sústava veží a jazier.

 

Základnú osnovu tvoria striedajúce sa pásy ovocných stromov a obytných pásov – ulíc typu woonerf.

Stromy každého sadového pásu kvitnú v jednej farbe: pásy horizontálne pretínajú krivky obytných budov (analógia s hudobným záznamom). Domy sú vzájomne komponované ako rozličné fragmenty krivky jedného typu. Obytná štruktúra vzniká vzájomným posunutím kriviek a je charakterizovaná ich pozíciami. Centrom štruktúry je poloha kriviek vytvárajúca šošovkovité námestie. Štruktúra smerom na juh klesá z úrovne 6np na úroveň 2np a postupne sa rozdvojuje do krajiny: týmto spôsobom vytvárame pestrosť zástavby (zastúpenie rôznych foriem bývania a vybavenosti).

Domy sú orientované na juh a zároveň ako hanácke domy do návsi.

 

Šikmá vrstva – jednopodlažné objekty, prístrešky... lemujúce obytný pás splývajú s obytnými domami (služby, atď.)

 

Horizontálna vrstva – objekty v horizontálnom smere voľne prechádzajú pásmi sadov a obytných ulíc. Celkový návrh je superpozícia všetkých vrstiev.

 

Dopravné riešenie – navrhovaná štruktúra v podstate rozvíja už existujúci systém, ktorý sa rozvetvuje do slepých ulíc typu woonerf.