Návrh vychádza z dialógu medzi racionalitou a iracionalitou – medzi presnosťou urbanistickej mriežky a prirodzenou krivkou rieky Spree. Tento kontrast definuje základný princíp usporiadania územia: mriežka reprezentuje mestský poriadok, kým rieka prináša voľnosť a organickú kontinuitu krajiny.

​

Krivka rieky sa stáva hlavným tvarotvorným prvkom, okolo ktorého sa rozvíja systém urbanistických osí. Ich vzájomné pretínanie vytvára urbánne zálivy – priestory medzi mestom a vodou, ktoré umožňujú rôzne formy verejného života a vizuálneho kontaktu s riekou.

Zachované torzá pôvodnej mestskej štruktúry sú integrované do novej kompozície ako nositelia historickej pamäti. Nadväzuje na ne nová mriežka odvodená z geometrie Reichstagu, ktorá zaisťuje kontinuitu s inštitucionálnym centrom Berlína a zároveň určuje mierku a orientáciu nových objemov.

​

Územie je prepojené sériou urbánnych väzieb cez rieku, ktoré umožňujú pohyb a vizuálne prepojenie oboch brehov. Tým vzniká vyvážený vzťah medzi historickým a novým mestom.

Kompozičný systém je založený na dvoch hlavných osiach: osi inštitúcií (symbol vedomia a poznania) a osi ľudí a kultúry (symbol každodennosti a spoločenského života). Ich prienik vytvára geometrické vrcholy územia – miesta koncentrácie významu a verejného diania.

​

Priestorové formy návrhu reprezentujú tri základné elementy: horizontálnu dosku - forum, vertikálnu dosku a guľu. Tieto architektonické prvky vyjadrujú vzťah medzi krajinou, mestom a človekom. Guľa je koncipovaná ako priestor pre dohodu o pravidlách – miesto stretnutia, dialógu a spoločného porozumenia.

​

Fraktal - z monumentu sa stáva mesto 

​​

Z presne rastrovaného obdĺžnika – symbolu moci a poriadku – sa časom rodí živá štruktúra. Tvar zostáva, no jeho vnútro sa premieňa: z pevného rámca vyrastá organizmus, ktorý dýcha, rastie a prispôsobuje sa – podobne ako Diokleciánov palác v Splite, premenený z cisárskeho sídla na mesto.

​

Projekt sleduje rozpad urbanistickej formy nie ako deštrukciu, ale ako transformáciu.
Východiskom je Wallotov abstraktný raster Reichstagu a Speerova vízia Welthauptstadt Germania – geometria autority, pevne uzavretá do svojho poriadku. Tento raster sa v jednotlivých fázach postupne delí, drobí a prerastá, až sa mení na fraktálnu štruktúru – zloženú z blokov, domov, dvorov, ulíc a záhrad.

​

Každá fáza zachováva obrys pôvodného Reichstagu, no mení jeho vnútornú logiku.
Ideologický monument sa rozkladá zvnútra a stáva sa mestom – otvoreným organizmom, ktorý namiesto jednoty presadzuje pluralitu, namiesto moci umožňuje život.

Forma sa rozpadá, no pamäť zostáva.

Rozpad tu neznamená koniec, ale pokračovanie – vznik novej formy existencie, slobodnejšej, ľudskejšej a otvorenej času.